:( :(
Prečo cítim sa tak sám,
prečo srdce mi Láskou puká,
prečo milujem, no nie som milovaný???
Prečo vtáci štebocú o šťastí,
a šťastie uniká mi z dlaní,
prečo človek odkázaný je na samotu?
Prečo Láska len chvíľu nádherná je,
prečo trápenie vystrieda blaho
a úsmev v slzy sa premieňa...
Prečo samote stačí len kúsok
a pritom Láske odovzdal som celý život,
prečo bolesť bolí a nezahojí rany,
prečo srdce mi krváca?
Prečo Tá, čo miloval som ju,
už nemiluje mňa,
prečo tak rýchlo zabúda???
Prečo spomienky pomedzi prsty pretečú
sťa vodopád plný žiaľu,
prečo topím sa v jazere svojich sĺz???
Prečo Ťa tak veľmi stále milujem,
no Ty to nevidíš?!
Prečo odvraciaš sa mi chrbtom,
keď do očí dívať sa Ti chcem,
prečo strácaš sa mi v diaľach,
keď s Tebou po svete kráčať chcem???
Prečo si chladná a ja horím túžbou,
prečo Ťa nemôžem zahriať svojou Láskou?
Prečo, keď mizne svetlo prichádza tma,
prečo v tej tme už nevidím svoju hviezdu,
čo pripomínala mi Teba?
Prečo lúčenie tak strašne bolí,
prečo ospravedlnenie neprijmeš?
Prečo život je tak ťažký
a umieranie jednoduché,
prečo chcem žiť, keď nemám pre koho?
Prečo smrť si ma nenašla skôr,
keď vedela, čo stane sa....
Prečo ma zastavíš, keď srdce Ti vložiť do rúk chcem,
prečo ma tak trápiš, keď vieš ako Ťa milujem?!
Prečo človek človeka len trápiť vie,
keď mal rád a už nemiluje...